PONDELOK
V smolenickom panstve v jednom týždni stretli sa štyri významné uhorské rody: Pálfyovci, Esterházyovci, Forgáčovci a Thurzovci - pážatá, panoši, rytieri i dvorné dámy. Prišli, aby spoločenského i duchovného rozvoja zúčastniť sa mohli, rytierske schopnosti získavať započali i znalosti sveta a panské spôsoby obsiahli.
V prvý deň šľachtici poprezerali si panstvo svoje, šľachtické odevy (batikovanie) i vlajky rodov svojich vyrobili. Nakoniec každý truhlicu malú získal, dľa ľubovôle vyzdobil si a poklady svoje odkladať začal.
UTOROK
Synovia a dcéry šľachtické v dnešný deň výzvu boja a zoceľovania síl prijali. Bojovali boj najväčší - boj nad slabosťou vlastnou, slabosťou ducha lenivosťou zvanú i tela svojho slabosťou. Vystrojili sa horu zvanú ZÁRUBY zdolať.
STREDA
Dopoludnia dňa nového pozvánka do ZÁMKU SMOLENICKÉHO prišla. Počas prehliadky jej veličenstvo vznešená princezná uhorská do končín smolenických zavítala i k sebe všetky rody s družinami pozvala. Naše štyri rody vyvolené boli, aby sa o ruku prineznej uhorskej uchádzať mohli, úlohy jej splniť museli a tak urodzeného ženícha spoznať vedeli. Princezná však rozmarná jest, ťažko vôľu jej spoznať.
Kým urodzená princezná uhorská rozhodnutie urobila, poddaní jej svadobnú hostinu prichystali: jedla plné stoly i ozdôb všakovakých, ba i spoločenské tance učili sa. No z hostiny svadobnej sa iná hostina stala. Princezná rozhodla sa nie ženícha z rodov našich vziať si, lež tomu nebeskému sa zasľúbiť a do kláštora vstúpila...
ŠTVRTOK
Dnes sme vzácnu návštevu medzi nami privítali. Sám Štefan Banič nás navštívil, predstavil sa ako vynálezca padáka a otec syna, ktorý objavil jaskyňu. Pozval nás vyjsť na prechádzsku a spolu s ním JASKYŇU DRINY navštíviť. Rozbehli sme sa do lesa, no turistické značky ostali skryté pred našimi zrakmi a my sme zablúdili. Nebyť máp, nenašli by sme správny smer. K jaskyni sme sa predsa len dostali a obdivovali jej nádheru.
PIATOK
V piatok priletela včielka s pozvánkou pozrieť sa, ako v Smoleniciach spoznávajú včely a využívajú dary prírody. V RODINNEJ FIRME sme spoznali prácu včiel i ich majiteľov, ochutnali sme med, vyrobili sviečku z medového plástu a kúpili suvenír.
Poobede list od kráľovnej Márie Terézie posol priniesol. Vraj kráľovná po znalostiach pomerov v panstve túži, preto všetky štyri rody vôľu jej plnili, do Smoleníc sa vydali a múdrosti i znalosti od domácich zisťovali. Pred večerom všetky rody Kalváriu prešli, na drevo kríža svoje hriechy zavesili a skutočnému Pánovi svojemu sa poklonili.
SOBOTA
A ako to už na konci býva, zbalili sme sa a odišli domov. Akurát to balenie nebolo také rýchle, ako sa to napíše a prečíta. Kufre boli pobalené za pár minút, no naše skromné ubytovanie sme chceli pripraviť pre ďalších návštevníkov. Preto sme brali do rúk metly, vysávače a všetko sme dali na poriadok tak, ako by sme svoje vlastné upratali. Po dlhom lúčení a objímaní sme odchádzali domov, ako keby sme sa už nikdy nemali vidieť. Ale práve toto lúčenie bolo dôkazom nezabudnuteľných chvíľ prežitých v tábore. Veď kto sa celý rok teší a chystá na tábor, nie je možné, aby nedaroval seba samého tým, ktorí s ním trávili tento nádherný Bohom darovaný čas.